LGBTI 03
Mgr. Lenka Krištofová (Katedra filozofie a dejín filozofie FiF UK, Bratislava) v 11-stranovom článku „DRUHÉ POHLAVIE“ A PRÍSPEVOK SIMONE DE BEAUVOIR DO DISKUSIE O TELESNOSTI A SEXUALITE uverejnenom v časopise FILOZOFIA roč. 63, 2008, č. 6, z ktorého som uviedol tieto citáty, na záver uvádza:
… Otázka „Čo je to žena?“ však dnes smeruje oveľa hlbšie, obracia sa i k pohlaviu, k biologickej faktickosti a telesnosti, ktoré sa S. de Beauvoir ešte zdali samozrejmé. A hoci S. de Beauvoir úplne nepoprela, že rozdiely medzi mužmi a ženami (z hľadiska fyziologie) sú povrchné, bezvýznamné a určené na zánik, ani to nepotvrdila. Zameriavala sa skôr na to, aké sú dôsledky týchto rozdielov v našich životoch a ako ich možno reinterpretovať. Butler však zdorazňuje, že pokým budeme uchovávať pohlavie, vždy budú existovať pokusy dávať s ním do súvislosti (i kauzálnej) aj rod. Z predstavy o existencii ženského tela sa budú neustále odvodzovať i jeho atribúty. Napriek tomu, že S. de Beauvoir odmietala determinizmus, tým, že zachovala stabilné pohlavie, nevyhla sa celkom jeho hrozbe. Teoretičky ako Butler a Wittig sa snažia uvažovanie S. de Beauvoir dotiahnuť do dôsledkov a ich reakcia nie je ani tak kritikou, ako skôr konštruktívnym rozvíjanim základných myšlienok S. de Beauvoir. Dekonštruujú i pohlavie, telo sa stáva produktom diskurzu, patriarchálnej spoločnosti, primárnym interpretačným poľom. Objavuje sa myšlienka, že by mohlo byť mnoho rodov a že by nemuseli zodpovedať telám. Takto sa prostredníctvom Druhého pohlavia Simone de Beauvoir otvára významná cesta, ako artikulovať aj neheterosexuálne, queer identity …
Nuž, čo k tomu dodať? Len toľko, že ak sa niekto uzavrie v umelom prostredí „filozofických úvah“, odtrhnutých od reality a iných vedných odborov, ako je biológia, psychológia, sociológia, neuroveda, nehovoriac o ignorancii akejkoľvek transcendencie a vlastného sebapoznania, potom sa môže „dopracovať“ až k takýmto bizarným filozofickým konštruktom. Že takéto konštrukty hraničia takmer s pychopatickými bludmi, si ukážeme na poznatkoch z úplne iných vedných odborov, ako je filozofia. Treba poznamenať, že Simone de Beauvoir bola primárne spisovateľka, ktorá vo svojich knihách riešila vlastné existenciálne otázky. Od jej úvah sa „filozoficky“ odrazili ďalšie teoretičky pohlavnej diferencie, ako boli napr. Luce Irigaray, Monique Wittig, Judith Butler, Jean Elshtain či Nancy Hartsock a ktoré dokázali doviesť empancipačné hnutie do dnešnej absurdnej podoby.
Ešte predtým, ako uvediem najnovšie poznatky z oblasti medicíny, pozrime sa na právny rozmer hnutia LGBTI. Celá aktivita sa odvíja od základných ľudských práv a slobôd. Listina základných práv a slobôd (ďalej Listina) v Čl.1 ustanovuje:
Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Toto je východisková premisa hnutia LGBTI. Treba si ale ozrejmiť, ktoré sú základné práva slobody. Nebudem ich tu pre ich rozsiahlosť citovať, len pripomeniem niektoré súvislosti a články Listiny, ktoré sa bezprostredne týkajú menšinových skupín obyvateľov, akými sú homosexuáli, transsexuáli apod.:
Čl. 3
(1) Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej alebo etnickej menšine, majetku, rodu alebo iného
postavenia.
(3) Nikomu nemožno spôsobiť ujmu na právach pre uplatňovanie jeho základných práv a slobôd.
Čl. 4
(3) Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.
(4) Pri používaní ustanovení o medziach základných práv a slobôd musí sa dbať na ich podstatu a zmysel. Také obmedzenia nemožno zneužívať na iné účely, než na ktoré boli ustanovené.
Toľko základné ustanovenia.
Čo sa týka základných ľudských práv a slobôd, Listina sa nimi zaoberá v Druhej Hlave. Uvediem len stručne, čím sa jednotlivé články zaoberajú. Druhá hlava, Prvý oddiel:
Čl. 5 Spôsobilosť na práva
Čl. 6 Právo na život
Čl. 7 Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia
Čl. 8 Osobná sloboda
Čl. 9 Nútené práce alebo služby
Čl. 10 Právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
Čl. 11 Právo vlastniť majetok.
Čl. 12 Nedotknuteľnosť obydlia
Čl. 13 Listové tajomstvo a tajomstvo iných písomností a záznamov
Čl. 14 Sloboda pohybu a pobytu
Čl. 15 Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania
Čl. 16 Sloboda prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru
Len pre úplnosť, Druhá Hlava, Druhý oddiel sa venuje politickým právam:
Čl. 17 Sloboda prejavu a právo na informácie
Čl. 18 Petičné právo
Čl. 19 Právo pokojne sa zhromažďovať
Čl. 20 Právo slobodne sa združovať
Čl. 21 Právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov
Čl. 22 Právo na slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti
Čl. 23 Právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok ľudských práv a základných slobôd
Tretia Hlava sa venuje právam národnostných a etnických menšín.
Štvrtá Hlava sa venuje hospodárskym, sociálnym a kultúrnym právam:
Čl. 26 Právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň
Čl. 27 Právo slobodne sa združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov
Čl. 28 Právo na spravodlivú odmenu za prácu a na uspokojivé pracovné podmienky
Čl. 29 Ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a na osobitné pracovné podmienky
Čl. 30 Právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa
Čl. 31 Právo na ochranu zdravia
Čl. 32 Rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona
Čl. 33 Právo na vzdelanie
Čl. 34 Práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti
Čl. 35 Právo na priaznivé životné prostredie
Piata Hlava sa venuje právu na súdnu ochranu a inú právnu ochranu.
POKRAČOVANIE