Úplatky v zdravotníctve 08
Pribúda pacientov, ktorí sa s daným stavom nechcú zmieriť a prispôsobiť sa mu, a tak sa radšej snažia stať sa od neho nezávislí v takej miere, v akej je to len možné:
„Bohužiaľ lekári si pýtajú peniaze za úkony, ktoré sú plne hradené ZP. A nie sú to malé sumy. Už
ma nebaví sa s nimi handrkovať, tak tam radšej nechodím, lebo viem, že by som za dané ošetrenie musela platiť, pritom si poistenie poctivo platím a lekár má zmluvu s mojou poisťovňou. Už vyše roka hľadám lekára, ktorý nevyberá rôzne poplatky, na ktoré ani nemá právo. Pritom u väčšiny lekárov nenájdete ani cenník. Stačí sa prísť pozrieť do DS nemocnice a popýtať sa napr. na praktiky gynekológov. Pri každej návšteve si sestrička inkasuje 10-20 €, pritom som nikdy nedostala ani potvrdenku!“
„Nič som nemusela dávať, pretože našťastie som nikdy nepotrebovala operáciu, ani nejaké extra vyšetrenie a podobne. Avšak „výpalné“ u gynekologičky za „prednostné vybavenie a starostlivosť“ alebo ako to nazývala, som musela platiť, myslím do 15 eur každý rok – a to som tam vždy čakala pol dňa, aj keď som si bola iba pre recept, tak som musela čakať aspoň hodinu. Od 15 rokov mi predpisovala antikoncepciu, o rizikách ani zmienky, veď biznis je biznis. Preto som k nej prestala chodiť, a nechodím okrem zubára k žiadnemu lekárovi. Nemienim byť ich nástroj na zarábanie a nechať sa pchať chémiou, ktorú oni uznajú za vhodnú, pokiaľ to nie je naozaj nevyhnutné. Zatiaľ našťastie nie je, bodaj by to tak ostalo…“
A záver?
… Počet respondentov, ktorí dávajú neformálne platby je len ťažko ovplyvniteľný, nakoľko kultúra ďakovných platieb je na Slovensku hlboko zakorenená. Tento typ neformálnych platieb nie je pre systém tak problematický ako ostatné dva. Výrazný počet respondentov, ktorí uplácali z rôznych dôvodov naznačuje, že súčasný systém zdravotnej starostlivosti im nedokáže zabezpečiť potrebné služby v očakávanej kvalite, čase a cene. Skupina respondentov, od ktorých bol úplatok vyžadovaný, nás na druhej strane utvrdila v tom, že v systéme je množstvo nedokonalostí, ktoré umožňujú beztrestne obchádzať pravidlá…
Preto autori analýzy prekladajú odporúčania:
… Jednou z najdôležitejších legislatívnych úprav garantujúcu dostupnosť služieb v zdravotníctve by malo byť zadefinovanie tovarov a služieb hradených z verejného zdravotného poistenia, na ktorú má poistenec legitímny nárok. V článku 40 Ústavy SR štát garantuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť všetkým svojím občanom v rozsahu stanovenom zákonom. Neobmedzene bezplatnú zdravotnú starostlivosť v potrebnom množstve a čase pritom nie je schopný zabezpečiť žiaden štát. Snaha o udržanie ilúzie bezplatnosti zdravotníctva vytvára rozsiahlu sivú zónu, ktorá rôznymi výkladmi umožňuje vyberanie netransparentných a neregulovaných hotovostných platieb od pacientov.
Zákonný nárok poistenca, nazývaný aj základný balík, musí byť verejne známy a každá zdravotná
poisťovňa, ktorá pôsobí na trhu, ho bude musieť vždy vedieť zabezpečiť…
Základný balík musí spĺňať vecnú (obsahovú), časovú a finančnú dostupnosť. Bohužiaľ ani po siedmych rokoch od tejto analýzy nemôžeme skonštatovať, že zákonný nárok poistenca je definovaný, alebo je definovaný dostatočne. Vzhľadom na niektoré nízko príjmové skupiny obyvateľov by bolo potrebné určiť aj ochranný limit pre zdravotnícke služby, tak ako existuje ochranný limit pri liekoch.
Ďalším opatrením by mala byť transparentnosť:
… Prehľadné životopisy lekárov, z ktorých pacient môže zistiť akú má lekár prax, aké má osvedčenia a certifikáty a pod., by mali byť uvedené na webovej stránke nemocnice, ale aj napríklad pred dverami lekára alebo na chodbe oddelenia. Ak si už pacient má za poplatok vybrať lekára v nemocnici, mal by o ňom vedieť čo najviac a neriadiť sa iba informáciami „z druhej ruky.“
Súčasťou tohto opatrenia by malo byť aj riešenie konfliktu záujmov. Definovať právnou normou vlastnícky, majetkový a rozhodovací konflikt záujmov v systéme zdravotníctva. Napríklad nemôžeme tolerovať, aby lekár, ktorý verejne odporúča určitý liek a tento liek predpisuje svojim pacientom, vystupoval ako nezávislá autorita – lekár expert, ale musí byť verejnosti jasne známe, že s firmou, ktorej liek propaguje, má úzku spoluprácu, za ktorú poberá mzdu. Nie je to ani žiadnym tajomstvom ani hanbou priznať takéto prepojenia. Na zverejnenie nám opäť môže poslúžiť internetová stránka nemocnice alebo príloha k životopisu viditeľne umiestnená v nemocnici…
Podobne ba mala existovať aj transparentnosť v čakacích listinách. Ďalej možnosť oficiálnej platby za nadštandardné služby, napríklad za prednostnú operáciu, ale za podmienok, že nebudú znevýhodnení neplatiaci pacienti. Je to podobný systém, ako navrhol minister Drucker, keď zaviedol možnosť spoplatnených doplnkových ordinačných hodín pre ambulantných lekárov. Podobne by si pacient zaplatil aj výber operatéra.
Problémom tu ale stále ostáva zákonný nárok nesolventných pacientov. Ak je na Slovensku nedostatok zdravotníkov, nepomôže ani takéto riešenie. Najprv by museli byť totiž pokryté nároky nesolventných pacientov, čo ale nie je ani pri najlepšej vôli možné, takže tak či tak neostáva viac času a kapacít na platené nadštandardné služby v zdravotníctve. V systéme, kde je nedostatok pracovných síl, nepomôže možnosť si privyrobiť „nadčasmi“, ak sú už zamestnanci časovo vyťažení na maximum. Hovoríme tu teraz o nemocniciach, ambulancie sú iný prípad, tam nie je využívaná ani zákonom nariadená ordinačná doba. To chcel minister Drucker zmeniť, ale záujem lekárov bol nulový (rozoberám to podrobne v časti Poplatky v zdravotníctve). Takže v konečnom dôsledku, ak sa nezlepší v zdravotníctve personálna otázka, ktorá sa v skutočnosti rok od roka zhoršuje, problém sa bude len prehlbovať a žiadne nadštandardné služby to nevyriešia. Jedine za predpokladu, že budú ukrátené nízko príjmové skupiny obyvateľov, čo sa v skutočnosti už dnes deje.
Ďalším opatrením, ktoré autori v analýze odporúčajú, je zabezpečiť ochranu a anonymitu ohlasovateľov korupcie a zjednodušiť proces nahlasovania korupcie. Ministerstvo zdravotníctva a Úrad verejného zdravotníctva síce majú internetové kontakty, kde je možné korupciu nahlásiť, ale nie anonymne. Podľa štúdie Transparency International patrí Slovensko medzi sedem krajín s najslabšou právnou ochranou oznamovateľov korupcie. Transparency International Slovensko v spolupráci s Andrejom Kiskom spustili 29.októbra 2013 projekt zameraný na znižovanie korupcie v zdravotníctve pod názvom „Stop úplatkom v zdravotníctve“. Nahlasovanie korupcie na stránke www.stopuplatkom.sk má byť jednoduché, úplne anonymné a s odborným poradenstvom, ako v konkrétnej situácii postupovať. S týmto opatrením súvisí aj zvýšenie efektívnosti justície a jej dôveryhodnosti, čo je v slovenských podmienkach takmer nemožné.