Nemocnice 81
Nemocnica na Rázcochách mala byť súčasťou Univerzitnej nemocnice v Bratislave, ktorá vznikla spojením piatich samostatných budov: v Petržalke, v Ružinove, na Kramároch, v Starom Meste a v Podunajských Biskupiciach. Minister Drucker sa od roku 2018 rozhodol ich ekonomicky oddeliť ako samostatné príspevkové organizácie z dôvodu lepšieho hospodárenia:
… Ako prvá bude od prvého januára budúceho roka samostatná Nemocnica sv. Cyrila a Metoda v Petržalke, ktorá bude slúžiť ako spádová pre Bratislavčanov. „Štatút univerzitnej nemocnice jej zostane,“ povedal minister. Naďalej tam bude prebiehať výučba mladých lekárov. Dnes sú tam viaceré špičkové kliniky – gynekologicko-pôrodnicka, hematológie a transfúziológie či gastroenterológie, či v Petržalke aj zostanú, známe nie je.
Po nej príde na rad Staré Mesto. Nemocnica na Mickiewiczovej ulici má najstaršiu budovu, ktorá nie je v najlepšom stave. Sú tam však kvalitné pracoviská – chirurgické, kožné, internistické či psychiatrické. Po novom by sa tam mali liečiť len pacienti s neurologickými a psychiatrickými problémami, presťahovať by sa sem mali aj z iných nemocníc…
… S ružinovskou nemocnicou, ktorá sa špecializuje na popáleniny, rekonštrukčnú chirurgiu, pneumológiu či ortopedické výkony, sa počíta aj do budúcnosti. Jej priestory musia prejsť rekonštrukciou, s ktorou by sa mohlo začať v roku 2020, predpokladaná investícia je 80 miliónov eur…
… V Podunajských Biskupiciach sa nemocnica špecializuje pre liečbu starých ľudí a podľa nového to tak aj zostane, iba s tým rozdielom, že tam budú len chronické postele. Akútna starostlivosť sa presunie do novej univerzitnej nemocnice na Rázsochách, ktorá sa má ešte len stavať a hotová by mala byť v roku 2022. V Podunajských Biskupiciach majú byť zachované aj všeobecné a špecializované ambulancie v poliklinickej časti zariadenia.
„Čo sa týka dlhodobej starostlivosti, je to celkom dobrá idea,“ myslí si o novom zámere prednosta Špecializovanej geriatrickej nemocnice v Podunajských Biskupiciach profesor Štefan Krajčík. Je tu podľa neho veľký potenciál na rozvoj, pretože sa tu nachádza niekoľko pavilónov, ktoré sú prázdne. „Náš problém je v tomto smere špecifický. Iné je geriatrická starostlivosť a iné je liečba pre dlhodobo chorých a takisto aj niečo iné je akútny problém mladého človeka a úplne niečo iné je akútne zhoršenie chronického stavu u starších,“ uviedol Krajčík. Ideálne by podľa neho bolo, ak by tu zostali aj akútne lôžka. „V súčasnosti u nás prebieha aj výučba medikov, ošetrovateľov či fyzioterapeutov.
Jediná nemocnica, s ktorou sa do budúcnosti nepočíta, sú najznámejšie Kramáre. Budova je dnes v dezolátnom stave. Priebežne však bude stále pod univerzitnou nemocnicou, dokonca sa plánuje aj rekonštrukcia urgentu a niektorých oddelení. Podľa Druckera bude fungovať ešte aspoň tri roky, zanikne až po dobudovaní Rázsoch. Tie by mali prebrať štatút najmodernejšej nemocnice na Slovensku, ktorá bude prijímať ťažké prípady z iných regiónov…
Predstavy o novej nemocnici, ktorá mala byť súčasťou UNB, sa ale menili ako aprílové počasie.
Výstavbu novej univerzitnej nemocnice v Bratislave jednotlivé vlády síce na papieri riešili, ale konečné riešenie vždy odsunuli na tú nasledujúcu. Už v roku 2014 za ministerky Zvolenskej vláda schválila štúdiu o jej uskutočniteľnosti. Za jej vypracovanie MZ zaplatilo firmám Ernst & Young a Ružička Csekes 720 tis. eur bez DPH. Plány boli ambiciózne. Nemocnica mala byť postavená v areáli nemocnice sv. Michala na Patrónke, stáť približne 250 miliónov eur cez PPP projekt a dokončená v roku 2017. Zvládnuť by mala približne 40 tisíc hospitalizácií ročne s tým, že v nej budú len akútne lôžka. Zaujímavé na celom bolo, že technické parametre nemocnice ako aj výška financií boli tajné:
… Koľko bude mať nemocnica postelí, štruktúru oddelení či odhady nákladov na výstavbu Zvolenská nespresnila. Výsledky štúdie, ktorá stála 720-tisíc eur, sú utajené. Riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky na ministerstve zdravotníctva Ivan Poprocký utajenie zdôvodnil tým, že obsahuje dôverné výsledky finančných analýz. „Vzhľadom na vyjednávaciu pozíciu štátu voči záujemcom o spoluprácu so štátom – koncesionárom, ich zverejnenie môže ovplyvniť samotnú prípravu ponúk týchto záujemcov, a preto sme sa ju rozhodli v súčasnosti utajiť,“ dodal Poprocký.
Minuloročné odhady ministerstva zdravotníctva uvádzali, že projekt by mal stáť 250 miliónov eur, nemocnica by mala mať približne 770 lôžok a ročne 40-tisíc hospitalizácii. Poprocký uvádza, že v tomto rámci by sa nová nemocnica mala pohybovať. Bude stáť v areáli Nemocnice sv. Michala na Patrónke, pacientom by mohla slúžiť v závere roka 2017.
Súkromníka, ktorý postaví nemocnicu a bude ju aj prevádzkovať, vyberie zdravotnícky rezort vo verejnej súťaži. Prihlásiť sa do nej budú môcť aj zahraničné firmy. Tender by mal byť vyhlásený do konca tohto roka (2014)…
Medzi 26 potenciálnymi uchádzači o výstavbu nemocnice boli aj skupina Penta, spoločnosť AGEL, spoločnosť J&T či Grafobal Group podnikateľa Ivana Kmotríka. Penta sa ale do súťaže nakoniec neprihlásila:
… „Po dôkladnom oboznámení sa s dostupnými podkladmi k projektu sme nadobudli dojem, že s ohľadom na veľkosť a dôležitosť projektu pre slovenské zdravotníctvo je projekt založený na nesprávnych predpokladoch, nedostatočne organizačne pripravený, a preto s veľkou pravdepodobnosťou nerealizovateľný,“ vysvetľuje Tóth rozhodnutie Penty. Konštatuje, že podmienky v Oznámení o vyhlásení verejného obstarávania na novú univerzitnú nemocnicu pôsobia nekonzistentne a rozporne, čím ohrozujú priebeh súťaže…
POKRAČOVANIE