Lieky a lekárne 01

27. januára 2019, citizen, Reforma v slovenskom zdravotníctve

Lieky a lekárne 01

 

Súčasťou zdravotníckych služieb sú lekárne. Kým do roku 1989 stačila na menšie mesto jedna lekáreň, dnes ich nájdete na tej istej ploche takmer desaťnásobok. Aspoň v Dubnici som ich narátal  v súčasnosti deväť. Nárast ich výskytu je podmienený legislatívou, ktorá sa na Slovensku od roku 2002 prispôsobila liberalizácii trhu. Dovtedy bola sieť lekárni regulovaná demograficky a geograficky, to znamená, že lekárne nemohli byť bližšie k sebe ako 500 metrov a na jednu lekáreň nesmelo pripadať menej ako 5000 obyvateľov. Takisto do roku 2004 lekáreň mohol vlastniť iba farmaceut, čo zmenila Zajacova reforma. Od roku 2011 môže jeden vlastník vlastniť viacero lekární. Zrušením týchto obmedzení nastal nárast počtu lekární na Slovensku do roku 2014 o dve tretiny (podľa analýzy HPI). Zlepšila sa tým územná dostupnosť, na Slovensku je to do 25 minút. Horšie je to ale s časovou dostupnosťou v nočných hodinách a cez sviatky.

Samotná prítomnosť lekárne v obci alebo blízko obce však nemusí byť postačujúca, ak má len obmedzené otváracie hodiny a pacient potrebuje liek rýchlo. Dostupnosť liekov v nočných hodinách je u nás obmedzená. Zabezpečenie pohotovostnej lekárenskej služby na Slovensku na svojom území je úlohou VÚC,  každý si ju pritom zabezpečuje rôzne. Iba v Bratislave, v Košiciach a v Prešove sú pre verejnosť k dispozícii lekárne otvorené 24 hodín denne. V iných VÚC sú zabezpečené pohotovostné lekárenské služby iba do 18., 20. či 22. hodiny. V Detve je napríklad pohotovostná služba určená každý deň iba do 15.hodiny. Až v ôsmich okresoch však pohotovosť nie je určená vôbec a pacienti musia cestovať do susedných okresov či počkať do rána najbližšieho pracovného dňa.

Ak by bola v okresných mestách zabezpečená pohotovosť počas noci, teda od 18. do 8. hodiny, pričom lekáreň vykonávajúca túto pohotovostnú službu by bola za ňu i finančne odmenená, ročný náklad na jej zabezpečenie by sa podľa odhadu HPI pohyboval vo výške asi 12 mil. eur.

S dostupnosťou liekov mimo pracovného času to nevyzerá lepšie ani v Českej republike. Nepretržité pohotovostné služby poskytuje osemnásť lekární, až deväť z nich je pritom na území Prahy. Táto služba je však v Česku finančne ohodnotená.

Geografická dostupnosť lekární je na Slovensku aj v Českej republike veľmi dobrá, na horšej úrovni je časová dostupnosť, keďže nie je definovaná povinnosť zabezpečovať non-stop pohotovostnú službu z pohľadu územia, ani času. Situáciu s pohotovostnými službami by vyriešila podľa HPI jasnejšia definícia času, v akom má byť táto služba zabezpečená, pričom by sa mohla zvážiť i väčšia vzdialenosť pacienta od lekárne a napríklad zabezpečovať služby pre pacienta najďalej v susednom okrese. Vyžadovanie dlhších otváracích hodín, najmä v regiónoch s menším počtom obyvateľov, by malo byť spojené s finančnou odmenou lekárňam.

Lekárne teda vedú medzi sebou konkurenčný boj, väčší aj kvôli zníženej DPH na lieky (z 19% na 10%), degresívnej prirážke a vzniku tzv. verejných sietí lekární (Dr. Max, Ben, Sunpharma a ďalšie), ktoré vlastnia veľkí finanční investori, ako Penta a J&T:

degresívnej obchodnej prirážke hovoríme vtedy, ak podiel ceny obchodného výkonu distribučného a lekárenského reťazca ku koncovej cene lieku klesá so stúpajúcou koncovou cenou lieku, čím drahší liek, tým nižšia prirážka v percentách. V čase svojho zavádzania bola degresívna prirážka stanovená voči lekárňam ako neutrálna, teda aby pri rovnakom objeme spotrieb liekov ako bol v čase zavádzania, získali lekárne rovnaký objem celkových zdrojov. V skutočnosti však došlo jej zavedením k poklesu priemerného percenta obchodnej prirážky v lekární za receptové lieky z 21 percent na 16,1 percenta v roku 2008. Toto percento kleslo vlani (rok 2013) až na 15,4 percenta.

Samostatným problémom je dostupnosť liekov, pretože lieky sú podľa legislatívy EU považované za tovar a podľa toho nie je možné zakázať ich vývoz do iných krajín. Preto vznikol v zdravotníctve taký fenomén, akým bol reexport liekov a reexportná mafia. V roku 2015 na tento problém poukazoval MUDr. Lipták v dokumente reexportna_mafia.pdf Reexport liekov ale trval pomerne dlhšie, už v roku 2013 problém riešil Štátny úrad pre kontrolu liečiv. O aké lieky sa prevažne jednalo a ktoré lekárne boli v tejto kauze zapletené, si môžete pozrieť tu. Situáciu s chýbajúcimi liekmi muselo nakoniec riešiť Ministerstvo zdravotníctva. V januári 2017 bola prijatá novela zákona o liekoch, ktorá zakazuje distribučným firmám vyvážať lieky do zahraničia. V spomínanom článku je popísaná história reexportu liekov zo Slovenska do zahraničia:

Fakty o vývoze liekov

Zdroj:

Analýza lekárenského trhu v SR a v ČR (dokument HPI)

Počet lekární rastie. Zlepšuje sa dostupnosť? (dokument HPI)

Čo tvorí hlavný príjem lekární? (dokument HPI)