Kam miznú peniaze v slovenskom zdravotníctve
03 Trocha histórie
Zadlžovanie zdravotníctva bolo spôsobené zvyšovaním miezd v rezorte v rokoch 1996, 1997 a 2001. Na to ale nestačili príjmy zo zdravotného poistenia. Dlh pred rokom 2002 rástol ročne o 7,9 mld. Sk, o 8,6 mld. Sk v roku 2001 a 6,6 mld. Sk v roku 2002.
V rokoch 2000-2002 sa na oddlženie použilo 9,64 mld. Sk, z toho 6,05 mld. Sk pochádzalo z privatizácie Slovenských telekomunikácií, čo bol vlastne neopakovateľný zdroj. Na vyplácanie veriteľov neboli stanovené žiadne konkrétne pravidlá a nemocnice si z peňazí na riešenie dlhov kupovali nové prístroje a hradili aj bežné výdavky. Mimoriadne a neopakovateľné zdroje boli tak neefektívne využité a stratené. Minister R.Kováč prevzal zdravotníctvo v roku 2000 od svojho predchodcu s vonkajším dlhom 20,5 mld. Sk, a po jeho skončení ministrovania a po oddlžení bol dlh v roku 2002 už 24 mld. Sk.
Za druhej Dzurindovej vlády sa oddlžovanie realizovalo od roku 2003 prostredníctvom štátnej akciovej spoločnosti Veriteľ a.s. Cieľom bolo, aby sa všetky prostriedky na oddlženie vynaložili transparentne, adresne a efektívne. Podmienku na odkúpenie pohľadávok spoločnosťou Veriteľ bolo však to, aby sa dodávatelia vzdali úrokov a penále a zo samotnej istiny museli zľaviť najmenej 3%. Napríklad pohľadávky lekární boli odkupované spoločnosťou Veriteľ za 100% nominálnej hodnoty istiny, avšak bez príslušenstva (úroky z omeškania, zmluvné pokuty apod.), čo ostro kritizovali lekárnici, ktorí bezúročne financovali štát, pričom boli sami penalizovaní za oneskorené platby distribučnými firmami.
Veriteľ a.s. použil na oddlženie zdravotníctva celkovo 19,4 mld. Sk, pričom zlikvidoval dlh v objeme 33,5 mld. Sk, čím ušetril vo verejných financiách vyše 14 mld. Sk. Likvidácia spoločnosti Veriteľ prebehla v roku 2006.
V roku 2007 bol dlh v zdravotníctve 8 mld. Sk, pričom dlh zariadení v pôsobnosti MZ bol 72% a dlh zariadení v pôsobnosti VÚC a obcí bol takmer 27%. Práve týmto zariadeniam v počte 25 Ficova vláda poskytla v roku 2009 finančnú pomoc formou návratnej pôžičky v hodnote 130 mil. Eur (3,9 mld. Sk). Predpokladom poskytnutia finančnej pomoci mala byť aj schopnosť zariadení netvoriť do 12 mesiacov ďalší dlh a po dvoch rokoch uhradiť počas 15 rokov poskytnutú finančnú pomoc. To sa ale, ako už v súčasnosti vieme, nenaplnilo, pretože takmer všetky štátne zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti MZ produkujú naďalej dlh. V priebehu roka 2010 zaplatilo úroky z poskytnutej finančnej pomoci len 15 zariadení z 25. Keďže do konca roku 2011 mali byť transformované štátne nemocnice na akciové spoločnosti, vláda v snahe zachovať malý dlh nemocníc, im pôžičku 130 mil. Eur odpustila a ešte pridala ďalších 350 mil. Eur. Transformácie nemocníc boli ale definitívne zastavené ako výsledok požiadaviek štrajku lekárov na konci roka 2011. Do zastavenia transformácie nemocníc sa tak na ich oddlženie použilo 300 mil. Eur.
Zdroj: Reformné procesy v zdravotníctve – obdobie rokov 2000-2012 (dokument HPI)